„Keď boli moji synovia malí, nezriedka sa na mňa hnevali, že sa museli pri mori hrať v tričkách. Teraz však s radosťou pozorujem, že aj oni svoje deti pred slnkom chránia a dôsledne natierajú,“ hovorí onko dermatovenerologička MUDr. Desana Borecká. Jej dobré rady potvrdzujú, že si môžeme užiť krásne leto a neriskovať nebezpečnú rakovinu kože.
Ako lekárka, ktorá pracuje v Národnom onkologickom ústave v Bratislave a špecializuje sa na diagnostiku a liečbu kožných nádorov, vie všetko o rizikách, ktoré tak často podceňujeme. Výskyt melanómu celosvetovo narastá, je to dokonca najčastejšia rakovina u žien do 30 rokov a druhá po rakovine prsníka u žien do 35 rokov! U žien so svetlým typom kože melanóm nájdeme najčastejšie na dolných končatinách, trochu menej na ramenách a na tvári, najmenej na trupe. U detí sa vyskytuje len zriedkavo, u mužov je melanóm dvakrát častejší po šesťdesiatke, ako u žien. Našťastie máme všetky dostupné možnosti, ako riziko znížiť na minimum.
Okrem tradičného „všímajme si samých seba a dávajme prevenciu na prvé miesto“ platí jednoduchá poučka: chrániť sa a nespáliť sa. „Používať krém s ochranným faktorom podľa nášho typu kože a miesta, kde sa pohybujeme, chrániť sa aj vhodne zvoleným oblečením, využívať maximálne pobyt v prirodzenom tieni,“ vyratúva MUDr. Borecká. Každé spálenie kože zvyšuje riziko, že sa na nej po nejakom čase môže objaviť melanóm alebo aj iná forma kožnej rakoviny.
Pri vzniku melanómu je zaujímavé aj to, že u niektorých pacientov, ktorí boli silne vystavení UV žiareniu sa melanóm objaví aj v lokalitách, ktoré neboli na slnku exponované vôbec. V európskej populácii patrí k najčastejšiemu typu melanóm, ktorý vzniká na miestach , ktoré sú slnečnému žiareniu vystavené len príležitostne (trup, ramená, horné časti končatín), až na druhom mieste sú typy, ktoré sa objavujú na slnkom chronicky exponovaných oblastiach kože (hlava, krk, dolné časti končatiny.)- hovorí odborníčka. Spálenie kože len "do červena" je už spálenie 1.stupňa. Uvádza sa, že dve a viac spálení na slnku u detí zvyšuje riziko vzniku melanómu v dospelosti až päťnásobne.
„Na jednej strane spektra vnímame pacientov s malými, histologicky tenkými melanómami, ktorých sa darí úplne vyliečiť rozšírenou chirurgickou excíziou (vyrezaním aj s časťou okolitej zdravej kože). Na druhej strane spektra sú pacienti s metastázami, u ktorých boli ešte donedávna veľmi obmedzené liečebné možnosti a ich prežívanie po objavení sa metastáz bolo veľmi krátke,“ hovorí Jana Pifflová Španková z pacientskej organizácie NIE RAKOVINE. „Dobrou správou je, že aj Slovensko vstúpilo do "zlatého štandardu “ v možnostiach liečby metastázujúceho melanómu, je to aj výsledok boja nášho združenia za práva našich pacientov na rovnosť v dostupnosti liečby." V praxi to znamená, že u pôvodne takmer neliečiteľného ochorenia je tu konečne éra, kedy sa vďaka dostupnosti tzv. cielenej liečby a imunoterapie aj slovenskí pacienti dostávajú k výraznému zlepšeniu prognóz a lepšej kvality života aj s týmto ochorením.
Akákoľvek zmena znamienok, jeho výrazne zmenené sfarbenie, či tvar, stojí za cestu ku kožnému lekárovi. Melanóm vo väčšine prípadov býva na prvý pohľad iný ako okolité znamienka, často táto zmena sama udrie do oka. Znamená to totiž, že znamienko začalo byť aktívne alebo sa na koži mohol vytvoriť nový melanóm. Melanóm sa nemusí vytvoriť iba zo znamienka, môže sa vytvoriť aj na normálnej koži.
Myslite na to, že akúkoľvek zmenu znamienok, jeho výrazne zmenené sfarbenie, či tvar, stojí za cestu k dermatológovi (kožnému lekárovi)
