(Bratislava, 30. mája 2019 - TLAČOVÁ SPRÁVA) Už druhý rok v poradí odovzdali pacientske organizácie zástupcom ministerstva zdravotníctva sadu požiadaviek, ktoré považujú za nevyhnutné na zlepšenie situácie v slovenskej onkológii. Okrem zlepšenia manažmentu pacientov, psycho-sociálnej podpory a paliatívnej starostlivosti dominuje v tohtoročných požiadavkách najmä dostupnosť liečby.
Máme Národný onkologický plán a začali sme s prevenciou
Pacientske organizácie dlhodobo upozorňujú na potrebu zlepšiť stav onkológie na Slovensku. „Kompetentných zákonodarcov pravidelne upozorňujeme na úskalia systému zdravotnej starostlivosti pre onkologických pacientov už veľa rokov,“ vysvetľuje Eva Kováčová z Ligy proti rakovine. „Minulý rok však bol kľúčový. Ministerstvu sme odovzdali 15 požiadaviek na zlepšenie stavu onkológie na Slovensku. Po roku môžeme konštatovať, že v onkológií na Slovensku došlo k posunu,“ dodáva.
Pacientske organizácie vidia pokrok najmä v prijatí Národného onkologického plánu a v začatí plošných preventívnych programov. „Tento rok sa začali realizovať štátom riadené skríningy, ktoré sú bežné aj v iných krajinách EÚ. Tieto programy treba systematizovať, aby boli dlhodobo funkčné, účinné a vyhodnocované,“ hovorí Jana Pifflová Španková z OZ Europacolon/ NIE RAKOVINE. „Očakávame, že ministerstvo zavedie aj skríning v oblasti prsníka a krčka maternice. Kľúčová pre úspech týchto preventívnych programov bude cielená komunikácia,“ dodáva Eva Bacigalová z OZ Amazonky.
V ostatných oblastiach stále zaostávame
Napriek tomu, že ministerstvo postupne zavádza štandardné diagnostické a terapeutické postupy, pacientske organizácie stále nevidia dostatočné zlepšenie v oblasti manažmentu pacientov. „Nedostatok koordinácie medzi pracoviskami často vedie k duplicitným výkonom a dlhým čakacím dobám, nielen na potrebné vyšetrenia, ale napríklad aj na podanie liečby,“ vysvetľuje Miroslava Fovenyes z OZ Lymfoma. K výrazným zlepšeniam nedošlo ani v oblasti psycho-sociálnej či paliatívnej starostlivosti. „Dnes je na rozhodnutí jednotlivých poskytovateľov či a ako umožnia psychológom, aby boli aktívne prítomní v zdravotníckych zariadeniach. Medzinárodné dáta pritom ale dokazujú, že psychologická podpora pri liečbe má významný dopad na dĺžku a úspešnosť liečby,“ vysvetľuje Eva Kováčová. Dodáva, že zmapovanie zariadení paliatívnej starostlivosti ukázalo, že takýchto inštitúcií je na Slovensku alarmujúco málo.
Chceme dostupnú liečbu aspoň ako v zvyšku regiónu!
Slovenskí onkologickí pacienti tiež zdôrazňujú potrebu zlepšiť prístup k liečbe. Podľa dostupných analýz je zo 75 liekov, ktoré registrovala Európska lieková agentúra (EMA) po roku 2011 štandardne hradených z verejného zdravotného poistenia iba 26 liekov. Slovenskí pacienti tak v mnohých prípadoch nemajú rovnaké možnosti liečebných alternatív ako okolité krajiny, ktoré sú s nami ekonomicky porovnateľné, napríklad Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Bulharsko či Rumunsko.
„Vo vývoji je množstvo onkologických liekov: génových terapií, imunoterapií či cielených terapií. Máme preto silnú potrebu diskutovať o tom, ako nastaviť systém tak, aby bol dlhodobo udržateľný do budúcnosti,“ vysvetľuje Miroslava Fovenyes z OZ Lymfoma. „Pani ministerke sme navrhli, že súčasťou riešenia môže byť vytvorenie nezávislej platformy, ktorá by mala byť zložená zo zástupcov pacientov, lekárov, ekonómov, ale aj všetkých relevantných politických strán. Jej cieľom bude navrhnúť dlhodobo udržateľné, systémové riešenia financovania onkológie na Slovensku,“ uzatvára Jana Pifflová Španková.
