Svetový deň zdravia: Prevencia je v našich rukách, aj malé kroky môžu viesť k veľkej zmene

Od roku 1950 si každoročne 7. apríla pripomíname Svetový deň zdravia, ktorý bol vyhlásený Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) pri príležitosti jej vzniku v roku 1948.

Nádorové ochorenia sú druhou najčastejšou príčinou hospitalizácií na Slovensku. Ich včasné odhalenie je kľúčové, pretože môže výrazne zvýšiť šance na úspešnú liečbu a zlepšiť kvalitu života pacientov. Inými slovami, prevencia – primárna aj sekundárna – je základným pilierom ochrany zdravia. Ide o súbor opatrení, ktoré sa zavádzajú s cieľom predchádzať, alebo zmenšiť riziko vzniku chorôb.

Podľa štatistík WHO na Slovensku každoročne zomrie približne 54 000 ľudí, pričom nádorové ochorenia sú zodpovedné za až takmer 45 % predčasných úmrtí na neinfekčné ochorenia. 30 – 50 % prípadom nádorových ochorení však vieme predchádzať vyhýbaním sa rizikovým faktorom a zavedením preventívnych opatrení, ktoré sú založené na dôkazoch, uvádza WHO.

Národný onkologický inštitút (NOI) vo svojej Epidemiologickej správe z apríla 2025 upozorňuje na dôležitosť primárnej prevencie nádorových ochorení a elimináciu pôsobenia rizikových faktorov:

1. FAJČENIE TABAKU - je zodpovedné za 22 % úmrtí na nádorové ochorenia. Karcinogény, obsiahnuté v cigaretách, sú prirodzenou súčasťou tabakovej rastliny, vznikajú počas jej spracovania a aj pri horení tabaku. Fajčeniu sa pripisuje príčinná súvislosť so vznikom mnohých zhubných nádorov, napríklad nádorov pľúc, ústnej dutiny, hltana, hrtana, pažeráka, žalúdka, pankreasu, močového mechúra a obličiek. Zvyšuje nepriaznivý efekt iných karcinogénov, ako napríklad azbestu a alkoholu. Pasívne fajčenie je taktiež rizikovým faktorom vzniku rakoviny. Primárna prevencia sa zameriava na zníženie spotreby tabakových výrobkov a ochranu nefajčiarov pred pasívnym fajčením.
2. KONZUMÁCIA ALKOHOLU stojí za vznikom mnohých nádorov, ako napríklad nádory ústnej dutiny, hrtanu, hltanu a pažeráka, ale súvislosť je popisovaná aj v prípade nádorov prsníka, či hrubého čreva a konečníka. Taktiež bol popísaný vyšší výskyt zhubných nádorov pečene u alkoholikov. Cieľom primárnej prevencie je zníženie požívania alkoholických nápojov.
3. NEZDRAVÁ STRAVA A MÁLO FYZICKEJ AKTIVITY sú základom nezdravého životného štýlu. Konzumácia vyššieho množstva živočíšnych tukov zvyšuje výskyt nádorov hrubého čreva a konečníka a taktiež karcinómu prsníka vplyvom aj na hormonálnu reguláciu. Popisovaný je zvýšený výskyt nádorov žalúdka v prípade stravy s vysokým obsahom soli. Zdravá životospráva zahŕňa konzumáciu čerstvého ovocia a zeleniny, vlákniny, znížený príjem živočíšnych tukov, soli a vyhýbanie sa údeným jedlám. Dôležitou súčasťou sú aj dostatok pohybu a aktívny spôsob života. Zdravá životospráva je súčasťou primárnej prevencie zhubných nádorov.

   

4. INFEKCIE, ako napríklad žltačky typu B a C sú rizikovým faktorom pre karcinóm pečene. Infekcia ľudským papilomavírusom má príčinnú súvislosť so vznikom rakoviny krčka maternice, ale môže spôsobiť aj vznik análneho karcinómu, či nádorov oblasti hlavy a krku. U HIV pozitívnych ľudí pozorujeme zvýšený výskyt nádorových ochorení, typicky Kaposiho sarkómu, rakoviny lymfatických uzlín, krčka maternice, konečníka a pečene. Infekcia baktériou Helicobacter pylori je rizikovým faktorom vzniku rakoviny žalúdka. Dôležitou súčasťou primárnej prevencie je ochrana pred infekčnými ochoreniami, v niektorých prípadoch dostupným očkovaním, napríklad proti ľudskému papilomavírusu (HPV) a hepatitíde B.
5. SLNEČNÉ ŽIARENIE A UV ŽIARENIE môže pri dlhodobej expozícii viesť k rakovine kože. Účinnou primárnou prevenciou rakoviny kože je ochrana pred slnečným žiarením, najmä v prípade vysokých hodnôt UV indexu, a to vyhýbaním sa dlhodobému pobytu na slnku a používaním ochranných krémov s adekvátnou hodnotou UV faktora. Dôležité je aj vynechať opaľovanie v soláriu, ktoré je taktiež zdrojom nepriaznivo na kožu pôsobiaceho UV žiarenia.
6. IONIZUJÚCE ŽIARENIE, ako napríklad röntgenové alebo rádioaktívne žiarenie, zvyšuje riziko vzniku nádorov, ako napríklad kože, leukémií a karcinómov štítnej žľazy. Riziko je závislé od dávky a v prípade nízkej dávky ionizujúceho žiarenia je pomerne malé.
7. ENVIRONMENTÁLNE ZNEČISTENIE zvyšuje riziko vzniku nádorov pľúc v prípade znečistenia ovzdušia, napríklad v okolí priemyselných oblastí. Kontaminovaná voda a kontaminovaná pôda môžu byť taktiež zdrojom rôznych karcinogénov, napríklad arzénu, či azbestu.
8. UŽÍVANIE NIEKTORÝCH LIEKOV môže zvyšovať riziko rakoviny. Medzi takéto lieky patria napríklad imunosupresíva, hormonálne preparáty a chemoterapeutiká. Vo všeobecnosti však možno povedať, že v prípade indikovanej liečby, prínosy prevyšujú riziká.

V rámci sekundárnej prevencie nádorových ochorení, teda skríningu, prebieha na Slovensku viacero skríningových programov, ktorých garantom je Ministerstvo zdravotníctva SR a koordinátorom Národný onkologický inštitút. Komplexné informácie o skríningových vyšetreniach uvádza www.onkokontrola.sk.

Aj vďaka o.z. NIE RAKOVINE a jeho predchodcovi EUROPACOLON je od roku 2019 na Slovensku dostupný populačný skríning rakoviny hrubého čreva a konečníka. Vo veku 50-75 rokov majú ľudia bez príznakov každé dva roky možnosť nechať si vyšetriť u všeobecného lekára stolicu pomocou testu na skryté krvácanie do stolice (TOKS), alebo raz za 10 rokov u gastroenterológa konečník a črevo kolonoskopicky. V prípade skorého výskytu rakoviny hrubého čreva v rodine, alebo pretrvávajúcich problémov, je dôležité nechať sa vyšetriť ešte pred päťdesiatkou.

Témou rakoviny hrubého čreva a konečníka sa podrobne zaoberáme TU.

Skríning karcinómu prsníka je určený pre bezpríznakové ženy v bežnom riziku ochorenia od 50 do 69 rokov a vykonáva sa skríningovou mamografiou, ktorú sa odporúča absolvovať každé 2 roky. Malý a včas diagnostikovaný nádor má vo väčšine prípadov vysokú šancu na vyliečenie. V prípade zvýšeného rizika rakoviny prsníka môžu byť indikované iné zobrazovacie vyšetrenia v skoršom veku.

Od 1. apríla 2025 pozýva Všeobecná zdravotná poisťovňa ženy - poistenky už vo veku 45-49 rokov na skríningové mamografické vyšetrenie prsníkov certifikovaným mamografickým pracoviskom.

Skríningu karcinómu krčka maternice sa zúčastňujú bezpríznakové ženy od 23 rokov. Skríningovým vyšetrením je cytológia pomocou PAP testu počas gynekologickej prehliadky a v prípade pozitívneho nálezu môžu byť indikované vyšetrenia, ako je napríklad HPV test a kolposkopické vyšetrenie s odberom vzorky na histologické vyšetrenie.

Skríning karcinómu pľúc pomocou nízkodávkového CT vyšetrenia je v procese prípravy štandardných, preventívnych, diagnostických a terapeutických postupoch v rámci pracovnej skupiny pre skríning karcinómu pľúc.

V rámci prevencie karcinómu prostaty majú v súčasnosti zákonný nárok na preventívnu urologickú prehliadku, ktorej súčasťou je aj vyšetrenie prostaty, muži v bežnom riziku od 50. roku života a to každé 3 roky. V prípade výskytu karcinómu prostaty v prvostupňovom príbuzenstve majú muži nárok na preventívnu urologickú prehliadku s vyšetrením prostaty od 40. roku života, pričom časový interval kontrolných vyšetrení vyplýva z hodnoty PSA (prostatického-špecifického antigénu), ktorý je vyšetrovaný z krvi.

Viac informácií o rizikových faktoroch nádorových ochorení a primárnej prevencii je dostupných na: Rizikové faktory onkologických ochorení | NOISK.sk a Európsky kódex proti rakovine - Hlavná stránka (iarc.fr)