Posledné dva roky sa na životnom štýle mnohých Slovákov nepodpísali práve priaznivo. Pandémia výrazne zredukovala správne pohybové návyky, čo sa prejavilo nárastom rizikových faktorov viacerých chronických ochorení.
Prieskum VšZP deklaruje, že až tretina oslovených trpí nadváhou a celkovo 41 % ľudí priznáva, že počas uplynulých dvoch rokov pribrali. Rodičia v prieskume uvádzajú, že pandémia má za následok prírastok na váhe najmä u detí vo veku 9 až 11 rokov.
Dôvodom môže byť aj fakt, že viac ako dve tretiny detí vo všetkých vekových kategóriách mali zatvorené krúžky a pandémia tak prehĺbila pasívne trávenie voľného času. Alarmujúce je, že až 21% detí vo veku 6 až 18 rokov sa nevenuje žiadnej športovej aktivite. Krúžky a mimoškolské aktivity za uplynulé dva roky trvalo opustili najmä mladí vo veku od 15 do 18 rokov. Pasívne trávenie voľného času je však príznačné aj pre dospelú populáciu. Približne tretina Slovákov športuje len zriedkavo alebo nikdy.
Nárast hmotnosti počas obdobia pandémie, ktorý deklaruje prieskum VšZP, potvrdzuje aj hlavná odborníčka Ministerstva zdravotníctva SR pre všeobecné lekárstvo pre deti a dorast Elena Prokopová. „K zníženiu fyzickej aktivity a k zvýšeniu sedavých aktivít došlo už u detí po 6. roku života. Ako sa nám začali vracať deti do ambulancií na preventívne prehliadky, zaznamenali sme výrazný nárast počtu detí so zvýšenou hmotnosťou, zvýšil sa výskyt detí s chybným držaním tela, skoliózou, s poruchami zraku. Zaznamenali sme tiež väčší počet detí s hraničným alebo zvýšeným tlakom krvi či zvýšenými hodnotami hladiny cholesterolu v krvnom sére,“ priblížila Prokopová.
Podľa odborníčky sa zmenili aj stravovacie návyky detí, a to k horšiemu. „Počas pobytu doma mali voľný prístup do chladničky, k sladkostiam, k sladeným nápojom. Návrat do obdobia pred pandémiou bude náročný,“ skonštatovala Prokopová.
Navyše, vlani, v porovnaní s rokom 2020, narástol počet poistencov Všeobecnej zdravotnej poisťovne liečených na obezitu o 10%. Podľa dostupných dát, kým v detskom a tínedžerskom veku dominuje rizikový faktor obezita, v dospelosti sa pridávajú postupne ďalšie, ako je vysoký krvný tlak a po 40-tke aj poruchy metabolizmu tukov a cukrov.
Aj keď si podľa prieskumu dôležitosť pohybu mnohí uvedomujú, problém nastáva v otázke konkrétnych krokov a samotnej realizácie pozitívnych zmien.
VšZP uchopila tému zdravého životného štýlu komplexne a odštartovala edukačno-preventívny program v podobe projektu Pohyb je zdravý, ktorého tvárami sú Maroš Molnár, Veronika Hanáková a Jana Šimkovičová – „reprezentanti“ aktívneho životného štýlu. Cieľom projektu je vrátiť Slovákom do života aktívny pohyb a zásady správneho stravovania a tým redukovať rizikové faktory najmä srdcovocievnych ochorení.
